×

Cookies

Táto webová stránka používa cookies na uľahčenie navigácie, registrácie a zhromažďovania štatistických údajov. informácie uložené v súboroch cookie používa spoločnosť dTest, o.p.s. povolením uloženia súborov cookie vo vašom nastavení webového prehľadávača súhlasíte s ich používaním. Ak sa chcete dozvedieť, ako zakázať súbory cookie, kliknite na tlačidlo "Ďalšie informácie".

Zistiť viac
illustration

Zastarané kotly a znečistenie ovzdušia v ČR

Vedeli ste, že vzduch na dedine môže byť kvôli vykurovaniu starými kotlami podstatne horší ako v meste pri frekventovanej ceste? Túto zaujímavosť, aj veľa ďalších informácií súvisiacich s domácim vykurovaním, dotáciami a tiež nutnou výmenou zastaraných kotlov, nám prezradil Pavel Gadas, vedúci oddelenia spaľovacích zdrojov a palív z Ministerstva životného prostredia ČR.

Ministerstvo životného prostredia uvádza, že lokálne ohniská sú v súčasnosti jedným z najväčších zdrojov znečistenia ovzdušia v ČR. Môžete načrtnúť príčinu tejto situácie u nás a jej dôsledky pre české ovzdušie?

Na celkovom znečistení, teda na kvalite ovzdušia, sa podieľa spolu s ďalšími sektormi, akými sú energetika, doprava či poľnohospodárstvo. Tie prispievajú významne najmä sekundárnymi časticami vzniknutými z plynných polutantov, teda znečisťujúcich látok. Oproti tomu lokálne ohniská v domácnostiach významne znečisťujú ovzdušie emisiami tuhých znečisťujúcich látok a benzo(a)pyrénu. Podľa posledných prieskumov je ich podiel na emisiách jemných prachových častíc PM 2,5 (pozn. redakcie: častice menšie ako 2,5 mikrometrov) 78 % a na emisiách benzo(a)pyrénu 98 %.

Čo spôsobuje, že väčšina týchto škodlivých látok v ovzduší pochádza práve z vykurovania v domácnostiach?

Príčinou vysokých emisií v sektore vykurovanie domácností sú konštrukčne zastarané, nevyhovujúce spaľovacie zdroje v domácnostiach a často aj ich zlé ovládanie a nastavenie. Zároveň môže mať svoj vplyv aj spaľovanie nevhodného paliva. Vysoké emisie vznikajú napríklad pri kúrení nedostatočne preschnutým drevom, pri pálení odpadu alebo hnedého uhlia v kotloch, ktoré na jeho spaľovanie nie sú určené. Typicky sa to stáva v prehorievacích liatinových kotloch.

Dokážete porovnať, ako veľkú časť znečistenia spôsobujú domácnosti v porovnaní s českými uhoľnými elektrárňami?

Vyčíslenie podielu jednotlivých zdrojov na konkrétnej úrovni znečistenia v určitom mieste je možné niekoľkými spôsobmi, ktoré sa vzájomne líšia, a žiadny z nich neposkytuje ucelený obraz. Úroveň znečistenia prachovými časticami, teda stav kvality ovzdušia, je daná tak emisiami primárnych častíc, ako aj tvorbou sekundárnych častíc. Veľkú úlohu pritom zohrávajú aj meteorologické podmienky. Modelovanie vykonané v rámci prípravy aktualizácie Národného programu znižovania emisií ukazuje, že len zahraničné zdroje sú zodpovedné za 40 až 60 % ročného priemeru imisných koncentrácií častíc PM 2,5. Porovnať podiel zdrojov možno cez prepočet potenciálu tvorby častíc so zahrnutím plynných i pevných polutantov. Z výsledku potom vychádza podiel sektora vykurovania domácností na 41 % a sektor verejnej energetiky na 21 %.

Koľko je v súčasnosti v ČR nevyhovujúcich lokálnych ohnísk?

Počet nevyhovujúcich kotlov, teda kotlov nižších ako 3. trieda, nikto zatiaľ nikde štatisticky nesleduje. Počet možno len odhadovať na základe určitých predpokladov a výsledkov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov vykonaného v roku 2011 a údajov o predajoch jednotlivých typov kotlov.

Odhadom ide o viac ako 300-tisíc kotlov. To číslo je vysoké, neustále preto apelujeme na ich výmenu a ponúkame na to kotlíkové dotácie v krajoch, v troch z nich dokonca s bezúročnými pôžičkami, a všade s možnou kombináciou s naším úspešným programom na úsporu energií Nová zelená úsporám.

V roku 2022 bude prevádzka kotlov nižších ako 3. triedy zakázaný. Kedy by sa majitelia týchto kotlov mali pustiť do ich výmeny?

Jednoznačne čo najskôr. A to nielen kvôli škodlivinám, ktoré vypúšťajú. Varujeme, že s blížiacim sa rokom 2022 by mohli byť problematické kapacity výrobcov kotlov, ktorí nemusia výrobu dostatočného počtu kotlov pre výmeny stíhať. Navyše, susedné Poľsko rozbehlo podobný veľký program inšpirovaný našimi kotlíkovými dotáciami, takže je jasné, že kapacity výrobcov pôjdu na maximum.

Viete odhadnúť, ako dlho bude súčasným tempom trvať prechod na zdroje kúrenia, ktoré produkujú podstatne menej škodlivín?

Z postupne rastúceho záujmu o kotlíkové dotácie je vidieť, že domácnosti doteraz skôr rozhodnutie o obmene zdrojov odkladali, a je teda možné, že predaje nových kotlov do roku 2022 ešte významne vzrastú.

Aký výrazný bude pokles produkcie škodlivín v prípade, že všetky domácnosti, ktoré dnes používajú kotly 1. a 2. emisnej triedy, začnú používať kotly vyšších tried?

Celkovo očakávame pokles o celých 77 %. Emisná projekcia pripravená v rámci aktualizácie Národného programu znižovania emisií predpokladá po splnení zákonnej povinnosti pokles emisií primárnych častíc PM 2,5 zo sektoru vykurovania domácností oproti roku 2017 o 60 %, a to konkrétne z 30 kiloton na 12 kiloton. Scenár s dodatočnými opatreniami tohto programu predpokladá ďalší pokles až na sedem kiloton do roku 2030.

Podniká štát podľa vášho názoru dostatok krokov, aby pomohol obmene kotlov a aktívne viedol našu krajinu k zlepšeniu ovzdušia?

Ministerstvo životného prostredia pripravilo dotačný program z operačného programu Životné prostredie, ktorý je zameraný práve na výmenu nevyhovujúcich spaľovacích zdrojov na pevné palivo nižšej ako 3. triedy. Tieto nevhodné kotly je možné v rámci programu nahradiť nízkoemisnými zdrojmi vykurovania.

Zároveň bol v súčasnosti spustený aj pilotný projekt bezúročných pôžičiek na výmenu kotlov v Moravskosliezskom, Ústeckom a Karlovarskom kraji, a to práve pomocou takzvaných kotlíkových dotácií. Kotlíkové pôžičky majú domácnostiam v týchto najohrozenejších regiónoch ponúknuť finančnú aj odbornú pomoc práve s výmenou nevyhovujúceho kotla v domácnostiach.

O kotlíkové dotácie je ohromný záujem. V Stredočeskom kraji sa vyčerpali pridelené dotácie v priebehu dvoch minút, v Moravskosliezskom kraji potom ani nie za minútu. Môžu neúspešní záujemcovia čakať, že do programu získate ďalšie peniaze?

Zatiaľ nie je úplne jasné, či sa podarí získať nejaké ďalšie finančné prostriedky na ďalšiu vlnu pre celú republiku, no budeme o tom ďalej rokovať aj s krajmi a mestami, či by sa do toho tiež chceli zapojiť. Okrem toho aktuálne žiadame vládu, aby ešte súčasnú tretiu vlnu posilnila o ďalšie prostriedky, minimálne o 500 miliónov Kč pre Moravskosliezsky kraj. V zásobníku tu majú viac ako 5 000 žiadostí nad rámec dostupných finančných prostriedkov a ide o kraj, ktorý je z pohľadu kvality ovzdušia najviac postihnutý.

Majú úrady alebo obce možnosť kotlov a ohniska kontrolovať, prípadne postihovať tých, ktorí napríklad vedome kúria nevyhovujúcim palivom?

Postupne dochádza k sprísňovaniu požiadaviek na kotle a ohrievače uvádzané na trh a od roku 2012 došlo dvakrát k sprísneniu požiadaviek na kvalitu dodávaného uhlia. Od toho istého roku tiež úrady posilnili reguláciu prevádzok kotlov a ohrievačov. Došlo napríklad k zavedeniu pravidelných kontrol technického stavu a prevádzky zdrojov, od ktorých si sľubujeme odstránenie závažných nedostatkov v ich prevádzkovaní a inštalácii a vyššej informovanosť prevádzkovateľov. Obce s rozšírenou pôsobnosťou dostali tiež možnosť vykonať kontroly kotlov v domácnostiach, a teda po prvýkrát aj reálne použiteľný nástroj na postihovanie porušovania zákonných povinností.

Aké ďalšie kroky by mohol štát ešte urobiť, aby podporil zlepšenie situácie?

Možné ďalšie opatrenia boli identifikované v aktualizácii Národného programu znižovania emisií, napríklad s ministerstvom práce a sociálnych vecí prerokúvame možnosť zmeny spôsobu výpočtu príspevku na bývanie, ktorá by motivovala príjemcu tohto príspevku k vyššiemu používaniu iných ako pevných palív. Chceme sa viac sústrediť na tzv. mäkké nástroje. Ako príklad môžem uviesť posilnenie povedomia prevádzkovateľov zdrojov, čo sa týka ich dopadov na kvalitu ovzdušia, a o význame správnej obsluhy zdrojov.

Aká oblasť je v ČR najviac postihnutá znečistením z lokálnych ohnísk?

Lokálne ohniská ovplyvňujú v zimnej sezóne kvalitu ovzdušia takmer celej ČR, pretože sme veľmi husto osídlenou krajinou. Znečistenie z domácností, bohužiaľ, prispieva aj k znečisteniu v mestách, a to v dôsledku prenosu znečisťujúcich látok.

Dokážete opísať merania, ktoré vykonávate, a porovnať emisie spôsobené nevyhovujúcimi kotlami v niektorých dedinách s mestami, ktoré, naopak, trápia emisie z dopravy?

MŽP si necháva v projekte realizovanom v rámci výzvy Technologickej agentúry ČR spracovať analýzu merania imisných koncentrácií v malých sídlach, ktoré nie sú pokryté štátnou sieťou imisného monitoringu. Vybrané boli menšie sídla s prevažujúcim či dominantným vplyvom emisií z domácností. Meranie prebiehalo v zimnej sezóne 2017 až 2018 počas 30 dní. Hodnoty denných koncentrácií prachových častíc PM 10 (pozn. redakcie: častice menšie ako 10 mikrometrov) namerané v malých sídlach boli podobné ako na silne dopravne exponovaných staniciach veľkých miest.

Je teda naozaj možné, že vzduch na vidieku trpí podobnou koncentráciou škodlivín ako vo veľkom meste?

Hodnoty benzo(a)pyrénu v malých sídlach namerané v sledovanom období boli v niektorých prípadoch aj niekoľkonásobne vyššie ako koncentrácie namerané v rovnakom období v dopravne exponovaných mestských oblastiach. Na druhej strane kvalita ovzdušia v malých sídlach je zhoršená prevažne iba vo vykurovacej sezóne, zatiaľ čo v dopravne silne zaťažených lokalitách skôr celoročne.

Aké riziká pre ľudské zdravie môže predstavovať znečistený vzduch z domáceho spaľovania uhlia?

Dlhodobo zvýšené koncentrácie prachových častíc môžu mať za následok zníženie pľúcnych funkcií u detí aj dospelých, zvýšenie výskytu ochorení dýchacieho ústrojenstva, chronický zápal priedušiek a skrátenie dĺžky života z dôvodu vyššej úmrtnosti na choroby srdca a ciev. To sa týka najmä starších chorých osôb. Benzo(a)pyrén a jemu podobné látky, ktoré sa na suspendované častice viažu, sú preukázaným karcinogénom.

Aké sú podľa vašich skúseností najlepšie spôsoby nízkoemisného vykurovania?

Základom rozhodovania o novom zdroji tepla by vždy malo byť zníženie energetických strát budovy. Na vykurovanie budovy potom bude postačovať zdroj s nižším výkonom, ktorý je, pochopiteľne, lacnejšie na prevádzku. V prípade, že bude mať majiteľ domu záujem o viac-menej bezemisné vykurovanie, sú najlepšou voľbou jednoznačne tepelné čerpadlá. No ich obstaranie je finančne najnáročnejšie a v rámci ich prevádzky dochádza k spotrebe elektrickej energie.

Čo by ste teda odporučili ako cenovo priaznivú voľbu vykurovania, ktorá bude zároveň ohľaduplná k životnému prostrediu?

Z hľadiska celkových emisií znečisťujúcich látok vrátane zhodnotenia emisií z produkcie elektriny je pri súčasnom mixe výroby elektriny najvhodnejším zdrojom vykurovania plynový kondenzačný kotol. Zemný plyn je však zdrojom fosílnym, teda neobnoviteľným. Z dostupných obnoviteľných zdrojov je najčistejším kotol spaľujúci kvalitné drevené pelety.

Aký spôsob vykurovania, naopak, predstavuje najväčšiu záťaž pre ovzdušie?

Najväčšou záťažou pre ovzdušie sú v súčasnosti staré a nevyhovujúce kotly a pece na tuhé palivá, ktoré nespĺňajú požiadavky platného zákona o ochrane ovzdušia. Ide teda predovšetkým o staršie kotly, pece a krby, v ktorých je zároveň možné okrem pevných palív, ako je uhlie, pelety či drevo, spaľovať aj odpadky alebo palivá, ktoré sú v ČR zakázané a dovážané predovšetkým zo zahraničia. Typicky ide o uhoľné kaly, čiže takzvané floty z Poľska.

Zo spaľovania palív sú najvyššie emisie pri prehorievacích, spravidla liatinových, kotloch spaľujúcich hnedé uhlie. Hoci tieto kotly nie sú pôvodne určené na hnedé uhlie, prešli niektorí prevádzkovatelia kvôli cene a dostupnosti koksu či čierneho uhlia práve na uhlie hnedé. No spaľovanie iného paliva, ako je určené výrobcom, je porušením zákona o ochrane ovzdušia.

Ako vhodný variant ste spomenuli kúrenie drevnými peletami. Považujete ich za zmysluplnú investíciu do budúcnosti?

Využitie drevených peliet v špeciálnych, na to určených kotloch, patrí k najčistejším spôsobom využitia pevných palív. Dopyt po nich preto celosvetovo rastie, takže do budúcnosti je tu preto nejaké možné riziko ich dostupnosti a ceny.

Ako sa líši stav lokálnych kúrenísk v ČR od situácie v ostatných európskych krajinách?

Vykurovanie domácností je celosvetovo stále intenzívnejšie vnímaným problémom. Jeho podiel na emisiách rastie tak v dôsledku poklesu emisií v iných sektoroch, ako aj zvyšovaním množstva využívanej biomasy predovšetkým v dôsledku opatrení na ochranu klímy alebo zvyšovaním ceny fosílnych zdrojov.

Špecifická situácia Českej republiky je do určitej miery daná tradičnou spotrebou hnedého uhlia, ktoré síce patrí k tým najkvalitnejším vôbec, napriek tomu jeho spaľovanie vyžaduje špeciálne na to konštruovaný zdroj.

Dokážeme udržať krok s našimi západnými susedmi alebo sme v niečom pozadu?

Každý z okolitých štátov má svoje špecifiká v oblasti vykurovania domácností. Krajiny ako Rakúsko a Nemecko majú relatívne vysoké požiadavky na kotly na pevné palivo, a preto sú tu hlavným problémom kachle, ktoré sa využívajú napríklad len príležitostne. Napriek tomu napríklad meranie kvality ovzdušia v horských oblastiach Rakúska s vysokým podielom spaľovania dreva vykazuje porovnateľne vysoké koncentrácie benzo(a)pyrénu ako v českých obciach.

Často sa hovorí aj o znečistení z poľských uhoľných elektrární blízko našich hraníc. Ako je na tom Poľsko s kvalitou lokálnych ohnísk?

Poľsko má neporovnateľne väčší podiel tuhých palív na vykurovanie nielen domácností, ale aj komunálneho sektora. V Českej republike v tejto oblasti došlo k významnej náhrade zemným plynom, preto je problém kvality ovzdušia v Poľsku významne horší ako v ČR. Otázka využitia tuhých palív v ČR je do značnej miery problémom sociálnym, v tomto sa nedá porovnávať s krajinami s násobne vyšším priemerným príjmom.